farby

Dávať mi za vinu,

že zo seba robím hrdinu.

Nechápeš moje myslenie.

Občas ti pripadám ako zjavenie.

Kiežby si mohol vedieť,

a nie na ušiach si sedieť.

Čo pre mňa znamenáš

a s čím sa zahrávaš.

Možno raz pochopím

aj s mojím myslením,

kam to všetko speje

a kto sa na tom smeje.

Váham, či mám dosť síl,

niesť tých zopár kíl.

Chýba mi však odvaha,

ktorá sa so mnou zahráva.

Čas, ten rýchlo beží

a vedľa mňa leží.

Nastal správny okamih,

nežiadam žiaden prepych.

Snáď, to raz príde

a tebe na um zíde,

že to, čo ťa láka,

už dlho na teba čaká.