farby

Hra menom…

Prázdnota je smútok.

Spája sa s beznádejou.

Chcem sa pohnúť kúsok

s priviazanou koľajou.

Pohyb je nemožný,

veľká strata času.

Prečo je život nevďačný?

Pýtam sa hlasu.

Vo mne vládne ticho,

ostatní si žijú.

Počuť veci hlucho,

tie práve dominujú.

Hľadám úsmev v tvári,

stratil sa mi v diali.

Niekde tam snáď žiari,

iným ľuďom ho dali.

Hľadieť vpred

a nič nevidieť.

Život je vred,

ktorému stačí bdieť.

Šťastie sa dáva na prídel,

však ja lístky nemám.

Raz dostanem pár krídel,

ktoré asi predám.

Poslednýkrát trhnem nohou,

reťazou ani nepohne.

Pokorne stojím so zvesenou hlavou,

kým ma osud neuhne.