farby

Bez…

Kto si ty?

Človek bez mena

vedľa ktorého

sa cítim tak stratená.

Prišiel si raz

bez ohlásenia.

Nebola šanca brániť sa.

V tom momente začali prekvapenia.

Hlava chvíľu odolala,

však srdce je poddajné.

Nastal boj, srdce – hlava,

jeho ťaženie je víťazné.

Dnes sa cítim

ako malá,

stala som sa hračkou.

Hračkou, v rukách diabla.

Pri ňom nikdy netuším,

čo sa vlastne deje.

Len občas sa zastaví

a klamstvá do mňa leje.

Mám chuť vzoprieť sa.

Klamať sa nedá,

premohla ma slabota.

On moju dušu predá.

Čas svetlo prináša,

deň za dňom letí.

Telo s nádejou vyčkáva,

že duša opäť priletí.

V deň návratu

pekla bude koniec.

Telo, duša, spoja sa

a zazvoní zvonec.