Dnes už chápem,
prečo som váhala.
Ten cit preklínala,
iné veci zháňala.
Prišiel však čas,
kedy som pochopila,
čo sa vo mne skrýva.
Aká je to sila.
Roky ukrytá, potláčaná,
pred svetom zamlčaná.
Doba je nešetrila,
iba tíško búšila.
Všetko sa raz prezradí,
to sa aj stalo.
Časť zo mňa prevrátilo,
tú druhú prekvapilo.
Na tvári úsmev vylúdilo,
búšivé srdce potešilo,
rozum pobúrilo,
život narušilo.
Tá cesta kľukatá,
sa zarazu ľahšia zdá.
Túto ruku teplo hreje
a kroky moje pobáda.