Bez…
Kto si ty?
Človek bez mena
vedľa ktorého
sa cítim tak stratená.
Prišiel si raz
bez ohlásenia.
Nebola šanca brániť sa.
V tom momente začali prekvapenia.
Hlava chvíľu odolala,
však srdce je poddajné.
Nastal boj, srdce – hlava,
jeho ťaženie je víťazné.
Dnes sa cítim
ako malá,
stala som sa hračkou.
Hračkou, v rukách diabla.
Pri ňom nikdy netuším,
čo sa vlastne deje.
Len občas sa zastaví
a klamstvá do mňa leje.
Mám chuť vzoprieť sa.
Klamať sa nedá,
premohla ma slabota.
On moju dušu predá.
Čas svetlo prináša,
deň za dňom letí.
Telo s nádejou vyčkáva,
že duša opäť priletí.
V deň návratu
pekla bude koniec.
Telo, duša, spoja sa
a zazvoní zvonec.